STRUČNE A JASNE

            Pri vyznaní hriechov v rámci sviatosti zmierenia je nevyhnutné zamerať sa predovšetkým na hriech, a nie na banálne detaily.

            Jeden spovedník k tejto veci poznamenal: „Niekedy sa mi spovedanie stáva utrpením. Hlavne keď sa nachádza predo mnou „kajúcnik“, ktorý ma podrobuje mukám najrozličnejších zdĺhavostí, bezvýznamných okolností, odbočujúc od hriechu. A keď odbočí, už sa k nemu nevráti, lebo odbočí ešte aj z odbočenia.

            V takýchto prípadoch závidím pátrovi Piovi, ktorý od svojich kajúcnikov vyžadoval krátkosť a výstižnosť. Ten potreboval počuť úprimné vyznanie: „som hriešnik“. Netoleroval “výlety“ na okraj problému. Je o ňom známe, že často protestoval: „Nemôžem strácať čas s vašimi hlúposťami!“ Čas, ktorý nechcel stratiť, nebol len jeho, ale patril aj druhým ľuďom, teda tým, ktorí do spovednice prinášali nie falošné, ale skutočné problémy, hlboké rany, trýznivé výčitky svedomia a ťažké okolnosti.“

            Majme tieto skutočnosti na pamäti, keď sa budeme spovedať.